1. apríl
.:. 01 Apr 2006 ..:
Sunflower State Championships
--dopisem





Sunflower State Championships
--dopisem
--dopisem
Pri krmítkach.
Na to, že som obvykle jediný v celej menze, ktorý používa príbor, som si takmer zvykol. Iný kraj, toho pieseň spievaj. Aj tak ma ale Kramer Dining Hall stále dokáže prekvapiť. Dnes ale nechcem hovoriť o morčacie-mäso-s-kašou-a-dusenou-zeleninou-burgre, či iných kreáciach šéfa kuchyne.
Už som sa niekoľkokrát presvedčil, že i keď sa tu do školy chodí v teplákoch a zíva s pripaženými rukami, Európa nie je úplne neznámy pojem. Vo výnimočných prípadoch ani Bratislava, hoci častejšie sú otázky na civilnú vojnu v Jugoslávii (bohvie prečo?). No a keďže hokejisti včera (zaslúžene) prehrali s Čechmi, stal som sa svedkom zaujímavého rozhovoru pri vedľajšom stole, keď jeden krychlík rozoberal s ďalším dvoma krychlicami, že sme nedávno boli Československo, a že tak vlastne "Czechoslovakia beat itself up".
To sa mi páčilo (milovníci aliterácie by to močno nazvali celkom cool pocitom byť celebritou), takže týmto všetkým americkým televíziám odpúšťam, že nás v titulke po zápase zobrazovali so slovinskou zástavou (a že som v dobrom rozmare, odpúšťam aj réžii v Torine).
Najrýhlejší ľahkáč v Kansase.
6:45.5 je na dvojkilák na trenažéri celkom rozumný čas. 77 kilo je síce o dve kilá viac, než koľko by povolili ľahkáčom na nejakej oficiálnejšej súťaži než je miestny prebor v sklade na Pepsi Colu (ich klub vesluje na Lake Pepsi!), ale v USA je aj tak všetko väčšie. No a z tých komických štafiet, kde sa na dvojkilometrovej trati striedajú štyria, pričom pri prestupovaní sa nezastavuje čas, máme striebro o sekundu.
Inak srandy a/zo zvracania kopec.
Všehochuť.
Konečne som si našiel džoba a začal zarábať ťažké prašule. Ako som už písal na bandu beriem to hlavne ako veľmi kvalitnú školu geurilla terorizmu v stravovacom priemysle. Čo sa v mladosti naučíš, to akoby si v starobe príbor na zemi našiel.
Apropo, staroba. Najstarší brácha dovŕšil guľatých 30 rokov, tak mu dal stredný brácha snickers (za nás oboch) a on sa dojatím rozplakal - čo nás trochu uviedlo do rozpakov..
Nakoniec jedna smutná správa. Ráno sme pri ľadničke našli prvú obeť bytového hada. Sprvu sme mysleli, že ide o nehodu, ale ann akunda sa nenamáhala ani odplaziť z miesta činu.
Profesionál.
To je dojem, ktorý som si z jeho pondelňajšej prednášky odniesol. Asi sa to nakoniec po tých šiestich rokoch naučil.. Nie, vayne, hovoril uvoľnene, bol vtipný (i keď sa hala niekedy smiala aj na veciach, ktoré asi ako vtip myslené neboli), dotkol sa všetkých súčasných hlavných tém. Samozrejme nič svetoborného nepovedal (okrem fajn poznámok na margo Blaira a Laury a rodiny), ale to asi ani nebol účel. A vôbec, bola to dobrá prednáška (ani nie moc pátosu, ani nie moc demagógie, že človek ani zubami moc neškrípal).
Druhá, otázková, časť bola ovšem mierne retardovaná (čo bolo spôsobené najmä inteligenciou pýtajúcich sa), ale bolo vidno, že sa orientuje a názory má jasné (či nadrilované?). Každopádne nám trpezlivo vysvetloval, o koľko je Čína lepší kamarát než Irán, že Kyóto (citujem!) je zlé, lebo by ublížilo americkej ekonomike a odpočúvanie telefónov je vlastne pohodička.. Tiež bola sranda, keď si akoby odsmrkal do mikrofónu - celá rada predo mnou ako napovel skryla tvár v dlaniach. No komik.
Nikto ho ale ne(za)strelil, takže zas až taká show to nebola - foťák som prepašoval v pohode a myslím, že by sa dala aj trhavina v topánke (dostať sa k nemu na 20m nebol problém - hoci som neskúšal). Inak prekvapivo demonštrovali aj niektorí profáci z našej fakulty - ale celkovo chápem, že si získal sympatie mnohých, veď predsa len je to osobnosť (aj keď si stále myslím, že viac z titulu, že je prezident USA).
Tak to mám rád odmalička.
Hajlajtom dneška nakoniec nebolo moje okno s fúzami (možno by som si mal utrieť prach), ale vajá najstaršieho bráchu. Tvrdil síce opak, ale podľa mňa sa mu podaril zas jeden z tých heroických výkonov, ktoré ho (aspoň v mojich očiach) preslávili.
Kúpiť 12 váj a polovicu rozbiť, to chce fakt vajá. Ešte že sme včas odkryli dávno zabudnutú časť temnej minulosti stredného bráchu - niekoľko násobneho víťaza okresného preboru v pití surových vajíčok.
Red Sox, JFK, Harvard, bejbe!
..ani štadión, ani múzeum, ani campus som teda nevidel. Ale aj tak som bol nadšený. Boston vyzerá veľmi európsky - staré budovy (prirodzene zostarnuté - nie postavené starobylo, ako je tu zvykom) delia od mrakodrapov len úzke uličky plné ľudí. Vďaka dvom desiatkam vysokých škôl sú to ľudia mladí, nočný život teda vytvára atmosféru podobnú tej piatkovej v našom študentskom mestečku, hoci v oveľa väčšsom meradle.
Je to naozaj krásne mesto (tzn. >>Bratislava), renovované tehlové budovy North Endu - štvrti starého prístavu, centrum s mrakodrapmi, starou mestskou knižnicou či známym múzeom výtvarného umenia a starodávnymi kostolíkmi. China Town na juhu mesta, Loganove letisko na takmer ostrove alebo Harvard a Massachussetský technologický inštitút na severnej strane najznámejšej veslárskej rieky v Severnej Amerike. A to všetko sa dá prejsť pešo, či tým úžasným zdevastovým metrom..
Síce som sa s ním tu v Manhattane už stretol (viď post zo 16. decembra), ale aj tak ma objavenie fenoménu tzv. kobercového pentagramu šokovalo.
Najstarší brácha ho objavil pri rutinnom vysávaní pod svojou(!) fotelkou. Pri náleze bol prítomný ešte jakubar - teda náhodou sme sa pri ňom zišli všetci odborníci na peklo, ktorí sa v Kansase asi momentálne nachádzajú (Olda spal).
Niektoré veci sa tým trochu objasnili (bráchova "posadnutosť" upratovaním), ale vynorilo sa aj množstvo otázok: Dáva Satan snáď prednosť fotelkám s kvetinkovým látkovým poťahom pred kreslami čalúnenými zlatým semišom? Je Vašek Satan? Stačí vysať raz za pol roka?
Áno, áno, bolo to trochu napínavé, ale návrat z vlasti sa podaril.
Tí, čo ma poznajú, vedia, že si rád život spríjemňujem rôznymi prekvapeniami. No a že sú tie Vianoce, tak som si dal darček celkom podarený - neodovzdal formulároš a potom pri návrate do USA, v Atlante, ponížene sypal popol na gebuľu. Ale chápavá úradníčka nakoniec a našťastie tupého študenta do svojej demokratickej zeme vpustila.
Doma som zaznamenal novozariadené krídlo stredného bráchu, nový kentus z kuchyne a nové počasie - babie leto. V januári.
Bush na hrad (ten v Disneylande)!
Kosa a Mikuláš.
Teda len tých sedem. V jednotkách SI je to ale asi mínus milión, takže je celkom zrejmé, prečo k nám ten starý sviniar nedošiel.. (alebo mi čokoládky zožrali bráchovia!)
Budúci rok už dobrý nebudem!
Pretože v Amerike sa na skoroMikuláša dáva miesto cukríkov hygiena.
Neubehol ani mesiac odvtedy, čo Olda kúpil do kúpeľky záves a najmladší brácha (ja) nainštaloval aj krúžky! Tým sa nielen dostala jej celková estetika do úplne inej kategórie, ale aj umývanie a vystupovanie z vírivky sa stalo zábavnejším (v zmysle menej prilepeného igelitu podozrivého pôvodu na umytom človekovi). Jedným slovom paráda.
A dnes som bol nakupovať zimnú bundu, rukavice, mikinu a džíny, lebo začína byť zima jak v Severnej Dakote. Po troch hodinách fyzického utrpenia, ktoré mi nakupvanie šiat spôsobuje, som sa vrátil s dvoma tričkami s krátkym rukávom. Asi tu zomrem.
Ale diaľnice majú pekné..
V Colorade je kosa. Kto by to povedal, v novembri. Kúsok od Denveru sme skorozadreli motor (ryska od oleja sa tvárila, že Vaškov Civic asi zomrel), našťastie sme auto ako budúci inžinieri opravili (doliali olej - pre zmenu nad max..) a zdárne, cez taký tunel vo výške 14 000 stôp (=približne asi milión dvesto Gerlachov?) a dieroštát Utah, dorazili až do Vegas (Las) v Nevade.
Videli sme priľahlú Hoover Dam (tá z 007) a kus Arizony (priľahlej, nedobrovoľne btw), vyhrali/prehrali niečo vo Vegas a odišli do LA. Kalifornia pekná. Teplo, viac školákov (asi preto lebo je tam drahšie; inak školák = bezdomovec s taškou), a zistili, že o siedmej večer v LA na Long Beach nie je ani noha. Kto by to bol povedal, 25. novembra (=Thanksgiving). Pacifik studený, Santa Monica, Beverly Hills a Hollywood len ako z vlaku a hurá do Fresna na koncert.
Sme vo Fresne, ale nevieme adresu iba názov miesta. Ale veď pohoda, veď to nájdeme (a aj našli! - v meste, ktoré je veľké ako Bratislava). Harajuku a Gwen pekné, hoci show krátka. Rýchlo kúpiť triko a vyraziť pomaly domov - cez Arizonu, so zastávkou v Grand Canyone veľkom jak hovado (kto by to.. hm), a Nové Mexiko a Texas a Oklahomu.
A čo nové v Kansase? 9 míľ od Manhattanu tornádo (sirény, evakuácia), ale hlavne - napadol sneh! (zas)