Ja som hovoril, že ani smrť ju nezastaví! Je horšia ako bumerank, vracia sa, aj keď ju neodhodíte. A ten Core a Eidos, to je tiež banda: "TR: The Last Revelation je posledná hra s Larou..." To určite. A Elvis žije na Marse.

Čím je hra lepšia, tým ťažšie sa na ňu píše recenzia. Z vlastnej skúsenosti viem, že je tento (môj) výrok pravdivý, a preto som celkom rád, že je Tomb Raider Chronicles (ďalej iba TR5) taký, aký je... Hej! Nepozerajte na hodnotenie! Čítajte, ja všetko vysvetlím. A začneme pekne od začiatku.
Po animovaných logách firiem Eidos a Core Design sa začne intro. Výborne rozanimovaný filmík s pekne vyrenderovanými postavami iba potvrdí moje slová v úvode recenzie. Lara je naozaj mŕtva - ak si dobre pamätám, nechali sme ju totiž pochovanú v egyptskej pyramíde v štvrtom dieli. Na pohrebe sa zišli jej traja najbližší priatelia, ktorí nám vyrozprávajú štyri príbehy, štyri odlišné epízody zo života dievčiny Croftovej.

Celá hra vyzerá tak, akoby vývojári sériu uzavreli už pred rokom - najlepšou 3^rd person action-adventure (!) hrou TR: The Last Revelation a išli sa vyvalovať na Bahamy, ale Eidos im prázdniny zatrhol a prinútil ich oživiť Laru, aby sa mohol zbaviť editora levelov a pár nepoužitých úrovní. A oni sa mu pomstili vydaním hry presne podľa jeho predstáv - čisto peniazožmýkacej. Síce je moja teória trošku nelogická, ale vyzerá to tak, že je to pravda. A tak jediní, ktorí počas nastolenia diktatúry Eidosu a následne vzniknutého chaosu nestratili hlavu, boli scénaristi. Snažili sa, ako mohli, aby celé dielko dávalo aspoň aký-taký zmysel, a tak mi neostáva nič iné, ako im dať bod za dobrú prácu. Jeden bod z desiatich.

Ako prvý nám niečo porozpráva komorník zosnulej slečny. Toto Larine dobrodružstvo sa odohráva v Ríme. Stretnete v ňom starého známeho Larsa z prvého dielu a Lara sa zoznámi aj s jeho francúzskym komplicom (šéfom?). Napriek môjmu radostnému očakávaniu plynúcemu z návratu do starých známych prostredí Tomb Raidera na mňa pôsobili tieto tri (!) pidilevely ako studená sprcha. Po zhruba dvoch hodinkách pohodového bezzákysového hrania som zhliadol opäť veľmi podarenú animačku a Lara sa medzitým prezlikla do pekných bielych skinheaďáckych maskáčov a išla to natreť Rusákom v ponorke. Ďalšia hodinka a pol, ďalšia animačka (mladá Lara sa takmer vyzliekla) a nový rozprávač, kňaz, s ktorým sa bezbranná mladucha rozhodla preskúmať záhadný ostrov. Táto epizóda sa mi spolu s poslednou páčila najviac - žiadna streľba, zákysy a nádych tajomstva vo mne vyvolali pocity nostalgie súvisiace s mojim prvým stretnutím s pôvabnou počítačovou hrdinkou - žiaľ, po piatich hodinách sa dej preniesol do Von Croyových mrakodrapov, Lara vyzliekla zelené šortky a biele tričko a obliekla si čierny prilehavý oblečok a čierne okuliare ("Super!", volám ako zástupca mladých mužov.). S ohľadom na ostatné pseudolevely by sa dala táto posledná časť nazvať vyvrcholením Croftovic snaženia sa v TR Chronicles. Príjemne ma prekvapila neprítomnosť základných pištolí s nekonečnou muníciou a za headset s infra okuliarmi vymenený ďalekohľad a multi funkčný samopal (?) s tromi režimami streľby. Tiež sa medzi protivníkmi-chudáčikmi, ktorých životnosť sa počíta na sekundy, nájdu aj borci v ťažkých obrnených oblekoch s mikrovlnou zbraňou vhodnou na opekanie náhodne okoloidúcich žien v čiernych oblečkoch.
Invencia scénaristov bola vyčerpaná hneď na začiatku, takže ani tu sa nijaká radikálna zmena v snahe o odhalenie podrobností zo súkromného života alebo celého životného príbehu Lary Croftovej neudiala. To len aby ste vedeli, že sa nemusíte tešiť na nič extra objavného (Lara mala dieťa; bola naklonovaná, ale v bruchu mala votrelca; bol to vlastne muž a pod.)...
Takže to máme ďalšie štyri body - za každú epizódu jeden.

Ak ste to náhodou nepostrehli, tak v predchádzajúcom odstavci som vymenovával všetky klady novej tombraiderovky, a tak teraz, príjemne naladení skočíme na jej zápory. Keď džentlmensky zamlčím absenciu akejkoľvek inovácie v grafike, ktorá je síce svižná aj na 486-tke, ale v náhodnom pozorovateľovi môže vyvolať pocit navrátu do zlatých mesiacov roku 97, a v pohyboch a správaní Lary (trápna chôdza po lane a páčidlové orgie s ruským kuchárom v ponorke to nezachránia), tak prvé, čo by vás malo prinútiť ešte raz zvážiť kúpu tohto titulu je dĺžka hry. Nový TR by sa dal nazvať hybridom The Last Revelation a ostatných, starších Tomb Raiderov. Ale rovnako, ako v prípade inej hry s podobným názvom, Heroes of M&M Chronicles, to nie je mutant ovplývajúci závideniahodnými vlastnosťami. Počet levelov by totiž ani tak nevadil, jednoduchou úvahou sa ich počet vyšplhá až na závratné číslo 13 (v Rusku sú štyri:), čo je približne toľko, ako mali TR alebo TR2 (ak ste nehrali posledných desať:), lenže Chronicles si samozrejme zobral dĺžku úrovní z TR4, ktorá, ako všetci vieme, "nepatrila medzi tie najdlhšie", ale aspoň ich tam bolo skoro päťdesiat.

Aj napriek veľmi dobrej hrateľnosti starších členov klanu TR si to dokázal Chronicles zavariť. Niektoré úrovne, zvlášť na začiatku hry, sú také priamočiare, že už pri prvom pohľade na určitú "scénu" je aj tomu najpomalejšiemu divákovi jasné, čo má urobiť a v akom poradí. K cieľu vedie málokedy viac ako jedna cesta, munície a lekárničiek sa na každom rohu povaľujú hromady. Z letargie oddychového hrania vás sem tam vytrhne úloha na čas alebo boj s bossom, ak sa ovšem obyčajný nepriateľ z TR4 dá nazvať bossom...
A okrem smrti 3D inventára, ktorý som oplakával už v Štvorke a ktorý ani dnes nevstal z mŕtvych je TR5 poškvrnený aj odfláknutou prácou betatesterov. Obloha, hoci už pohyblivá (štyri roky potom, ako sa táto vymoženosť objavila v Quakeovi), ani zďaleka nedolieha na málokedy farbou zodpovedajúce pozadie úrovne. Lara pri nehrateľných rozhovoroch v enginu hry otvára ústa - ale aj tento "vynález" má svoje mušky. Teda aspoň v podaní coreákov - ona ich totiž niekedy otvára aj vtedy, keď by som podľa hlasu šíriaceho sa z reproduktorov tipoval, že hovorí jej partner. No a zabáranie sa v snehu a pochodovanie vo vzduchu sa už stali tradíciou, takže dôvodom k oslave môže byť čiastočne viditeľná snaha autorov o eliminovanie týchto nežiaducich, 3^rd person hry sprevádzajúcich, efektov.

Hardwarové nároky
Konfigurácia	Rozlíšenie	Poznámka
Pentium 200 MMX, 32 MB RAM, VOODOO 2 12MB	640 x 480	plynulo
	800 x 600	miestami trhá

Zhrnutie: Piate dobrodružstvo Lary je pre normálnych hráčov asi taká dobrá investícia, ako vyhodiť peniaze do kanálu. Ak patríte do tej druhej skupiny - fanatickí uctievači pamiatky Lary, Američania, rodičia (Týmto som sa nikoho nechcel dotknúť, takže žiadne konské hlavy v posteli alebo obálky so zlomenými perami...), je pre vás TR5 skvelé (dúfam, že) posledné povyrazenie s mladou slečnou, prípadne pre mozog veľmi vyčerpávajúca, ale zase tak akurát dlhá zábava, no a v poslednom prípade vynikajúci, trošililinku oneskorený darček pod stromček pre vaše ratolesti (len sa potom nečudujte, keď náhodou vtrhnete do izby obdarovaného a on/ona si bude trieskať hlavu o kvalitnú murovanú stenu s výkrikmi "Prečo?!" (je to také krátke)...). V ostatných prípadoch je to iba krajná možnosť pre zbohatlíkov alebo majiteľov pomalších strojov, ktorým by som ale doporučil, aby znovu prešli The Last Revelation a nezkazili si chuť týmto nedovarkom.
Zostáva už len deľba bodov - posledný je za hardwarovú nenáročnosť - a poprianie všetkého dobrého Core Designu, aby ich sľubne vyzerajúci Project Eden nedopadol, ako tento, tiež na prvý pohľad sľubne vyzerajúci, projekt.

63

Čo napísať do verdiktu piateho dielu nejakej hry...?