Metal Gear Solid
Konami/Microsoft


+   dalo by sa povedať kultivovaná zábava miestami pripomínajúca dobrý akčný film
  -   niekedy spadne do Windows, mierna technologická zaostalosť

Bezpochyby najlepšie sa predávajúcim žánrom počítačových hier sú popri real-time stratégiách 3D akčné hry. Okrem "starých" doomoviek v novom grafickom kabáte sme tak rok čo rok zasypávaní novými tombraiderovkami a inými akčnými "adventúrami". A keďže sa práve touto cestou podarilo preraziť amigistom z Core Designu a Ritual si vďaka veľmi dobre vyzerajúcemu Heavy Metal F.A.K.K.2 tiež prišiel na svoje, povedali si chlapci a dievčatá z Microsoftu, že čo keby sme si aj my neurobili takúto "bokovku". Ovšem vedomí si svojho handicapu vymyslieť niečo originálne zvolili oveľa jednoduchšiu cestu: distribuovať najlepšiu 3D akčnú hru na PS. Ale práve kvôli skutočnosti, že sú to mrkvosofťáci, žáner samozrejme netrafili, a to bola tá naša záchrana od ďalšej tuctovej strieľačky. Metal Gear Solid je totiž hocičo iné, len nie 3D akčná hra. Hmm, dobre, síce je 3D a tvári sa ako hra, ale - ale nechajte sa prekvapiť...

Spočiatku sa príbeh zdá byť až príliš priamočiary, je dokonca taký otrepaný, že aj priemerne vzdelaný škôlkár vám po prvom videu vyrapoce koniec. Ale ako správne tušíte, na tomto mieste príde ten sľubovaný zvrat - celá hra je totiž veľmi inteligentná - príbeh, hoci sa zozačiatku nemôžete ubrániť pocitu nie déj(opačný dĺžeň na a)a, ale tisíckrát vu (pre frankofilov: mille fois vu), vám naozaj iba veľmi jemne naznačuje, čo bude nasledovať. Jednoduchá počiatočná zápletka ukľudní váš mozok pripravený odhaliť každú podlosť prichystanú autormi, a tak niet divu, že prvý zvrat v deji na vás bude pôsobiť ako obarenie sa čajom. A čím viac sa blížite k záveru, tým viac do seba veci prestávajú zapadať a vynárajú sa stále nové a nové otázky, aby v doslova grandióznom finále bola odhalená pravda natoľko odlišná od pôvodného koceptu "ty Snake, ty hrdina, ty zachrániť svet od banda teroristov s atómovou bombou v pivnici", že vás to vmáčkne do toho vášho pohodlného kresla z mäkkej kože. Ehm.
Takže MGS nie je kamarát F.A.K.K.2 (ani byť nemôže, ale grafiku budem kritizovať neskôr...), ale skôr štvrtého Tomb Raidera - tým chcem povedať, že hra sa odkláňa od metódy "zabi, aby si mohol ísť ďalej" a používa jej omnoho rafinovanejšiu formu "plíž a schovávaj sa". Tak a tu končí aj Lara a my sa konečne dostávame k zlatému klincu tejto recenzie, k pojmu espionage action.

Hru začínate bez zbrane. Vašim stelesnením je Solid Snake, tvrďák bez rodiny, ktorý ako príslušník elitného komanda musí zabrániť zákerným teroristom zničiť svet. Ale zatiaľ sme iba na začiatku, takže o nejakej atómovej bombe, či smrteľnom víruse nemáme ani potuchy; boli sme proste vyslaní na nejakú obyčajnú infiltračnú misiu. A až po prvých nesmelých krôčkoch spolu s hrdinom zisťujeme, že to až taká obyčajná misia nebude a už vonkoncom to nebude ľahké. Nie kvôli neprítomnosti pištole vo vašom počitočnom vybavení, ani kvôli všadeprítomným strážam - máme predsa radar, ktorý, podobne, ako ten v Commandos ukazuje, kam sa nepriateľ práve pozerá. Stačí sa k nemu nepozorovane priblížiť a s tichým chrupnutím mu zlomiť väz. Dôraz ovšem kladiem na slovo nepozorovane - to je ten problém a hlavná prekážka zabraňujúca vám, prejsť hrou tak hladko, ako prechádza hrdzavý klinec cez nastavenú dlaň. Pretože ak vás nepriateľský vojak uvidí, okamžite sa spustí poplach, váš superradar sa vypne a vás vypnú tiež, teda ak sa rýchlo niekam neschováte a neprečkáte ten chvíľkový humbuk okolo. Priaznivci Ramboštýlu budú sklamaní aj neustále sa respawnujúcimi nepriateľmi (myslím počas poplachu) a nutení hrať úpodľa pravidiel, ktoré si určila hra. Treba si dávať pozor na skúmavé oči vojakov a bezpečnostných kamier, na infračervené senzory a koniec koncov aj na míny, ktoré síce alarm nezapnú, ale rovno Snakovi odtrhnú nohu.

Postupne, ako sa čoraz viac ponárate do deja, mení sa aj vaša postavička. Z pôvodného takmer bezbranného chudáčika-chcípáčika sa stáva doslova švajčiarsky nožík špeciálne prispôsobený na rôznu záškodnícku činnosť. Neviditeľný batoh Solídneho Snejka bude čoskoro zaplnený vecičkami ako sú elektronická rušička, flashbangy (oslepujúce granáty), night-vision a infra red okuliare, detektor mín alebo napríklad výbušniny a po zubi ozbrojený (okrem už spomínanej pištole sú to napríklad tepelne navádzané rakety Stinger...) sa vydáva v ústrety nielen nepriateľským vojakom, ale aj niekedy dosť obtiažnym logickým problémom. Zdá sa to byť neuveriteľné, ale MGS je prvá akčná hra, v ktorej som chvíľu nevedel, čo mám urobiť, aby som sa dostal ďalej. Ale ako som už toľkokrát povedal MGS nie je obyčajná strieľačka...
Niektoré minizákysy vyriešite po krátkom rozhovore s ostatnými spriatelenými postavami, s ktorými ste stále v spojení pomocou zariadenia nie nepodobného hodinkám Jamesa Bonda Codecu.

A keďže si tvorcovia ešte svoje geniálne myšlienky nevypotrebovali, obsahuje Metal Gear nie hrsť, ale skôr celý nákladiak originálnych nápadov. Medzi tie najpodarenejšie patrí napríklad improvizovaný detektor infračervených lúčov "zhotovený" zo sprvu úplne zbytočných cigariet alebo kartónová krabica, ktorá poslúži ako vynikajúca pohyblivá skrýša. Potlesk si zaslúži aj klopkanie na steny slúžiace v prvom rade na odlákanie nepriateľov a v druhom rade na nájdenie toho pravého (slabého) miesta na prilepenie plastickej trhaviny. Vaše hlavičky potrápia aj boje proti bossom, pri ktorých nejde len o načasovanie a presnosť, ale hlavne o dobrý nápad. Uvediem príklad: v skoro poslednom súboji s obrovským mechom Metal Gear Rex, ktorý sa mi zdal absolútne neporaziteľný, som dostával na frak, až kým som neprišiel na fintu, ako ho na chvíľu oslepiť a zmiznúť z jeho pohľadu. A rakety sa hneď zameriavajú ľahšie...

Hovoril som, že hra je inteligentná a s jej inteligenciou súvisí aj až maniakálna prepracovanosť príbehu a všetkých postáv. Dej veľmi dynamický a nie je vôbec problém naraziť každých desať minút na nejakého bossa. No a to je ďalšia odlišnosť oproti ostatným hrám. V MGS nie je žiadna postava zobrazená čiernobielo. Žiaden boss nie je vyslovene zlý, každý charakter je "obyčajný" človek a jeho konanie je vždy ľahko pochopiteľné (výnimku tvorí psychopatický Sioux Vulcan Raven so záľubou v tankoch a ťažkých guľometoch). Psycho Mantis prižil v detstve traumu a uzavrel sa pred svetom, Revolver Ocelot je verný priateľ "hlavného záporáka" a dalo by sa povedať, že celkom gentlemanský zabiják, prekrásna Kurdka Sniper Wolf to vo svojom živote tiež nemala ľahké, a takto by som mohol pokračovať aj s ostatnými charaktermi. Dokonca postavy, ktoré zdanlivo stoja na vašej strane, majú svoje nízke pudy a tienisté stránky. A to som ešte nespomenul takmer dokonalé prepletenosť osudov všetkých vystupujúcich postáv, ktorých okrem lásky a nenávisti spájajú aj príbuzenské vzťahy. Proste nielen realistický príbeh, ale aj trochu schematická, v hrách ovšem nevídaná, analýza psychiky.
No a na koniec som si nechal toho hlavného záporáka, Liquid Snakea a hlavného klaďasa Solid Snakea. Ako sa po istom čase dozviete, podobnosť mien oboch hrdinov nie je náhodná a rovnako, ako ostatní aj Solid vystupujúci navonok ako neľútostný cynicko-pragmatický profesionál je schopný otočiť svoje chovanie o 180 stupňov, stačí aby stretol niekoho, do ktorého sa zamiluje. A Liquida tiež neženie iba túžba po peniazoch, či moci, ale aj akési zadosťučinenie na Snakeovi, ktorý... Stop! Už začínam prezrádzať niečo, čo by som nemal, a preto tento odstavec ukončím konštatovaním, že MGS má naozaj výnimočnú zápletku (Koľký raz to už opakujem?) a je prepracovaný až do toho najmenšieho detaila.

MGS vyšiel z výrobných pásov japonského Konami už v roku 1998 a jeho otcom je Hideo Kojima, ktorý týmto dielkom voľne nadväzuje na predchádzajúce diely tejto tetralógie. Technologický skok je síce podobný tomu, ktorý sme zaznamenali pri prechode z plošinkového Duka na Duka trojrozmerného, lenže s ohľadom na rok a platformu, na ktorej sa odohral, musí byť každému jasné, že to v dnešnej dobe zas až taký boom nebude. Prvé, čo obvykle každému udrie do očí, je grafika. Prostredie je vo vyšších rozlíšeniach celkom pekné a veľmi dobre vybrané kovové textúry vyvolávajú super mrazivý pocit stiesnenosti. Horšie však dopadli postavy. Ich hranatosť už asi nezachráni nič a ich animácia tiež nie je úplne bezchybná.
Žiaľ, grafika nie je jediná slabina MGS. Snake, hoci určite absolvoval niekoľko rokov elitného vojenského výcviku, je na tom fyzicky omnoho horšie ako taká Lara, veď ako inak si mám vysvetliť, že nedokáže skákať, robiť úkroky alebo kotrmelce. First person view, ktorý je na krabici anoncovaný ako nový mód hry, s ktorým hra získa nový uhol pohľadu (doslova), je prakticky nepoužiteľný. A konverzia z PS tiež nedopadla na jedničku. Napríklad v jednom rozhovore vám váš nadriadený, plukovník Roy Campbell, vysvetluje, ako ovládať hru na gamepade, ale v titulkoch sa vypisuje namiesto "gamepad" "keyboard".
A ešte niečo nie je úplne košer. Dĺžka hry. Ak sa vám podarí nikde nezakysnúť, čo zas až také umenie nie je, prejdete hru za takých päť hodín čistého času. Trošku (dosť) vás potrápi asi záverečný súboj s Metal Gearom alebo súboj na férovku s Liquid Snakeom a ani Sniper Wolf nie je jednoduchá protivníčka, ale to nemení nič fakte, že je hra krátka. Ale musím uznať, že Microsoft sa snažil a rozhodol sa do krabice s hrou pridať aj CD s VR Missions, ktoré sa PS predávalo samostatne. To obsahuje hodiny tréningových misií vo virtuálnej aréne, ktoré tiež ponúkajú kvalitnú zábavu. A ak vás ani toto neohromilo, tak vedzte, že vďaka tomu, že sa príbeh na jednom mieste čiastočne vetví, nie je celkom od veci si hru zopakovať.

Hardwarové nároky
Konfigurácia Rozlíšenie Poznámka
  Pentium 200 MMX, 32 MB RAM, VOODOO 2 12MB     640 x 480    miestami trošku spomalené
  Pentium II 350 Mhz, 64 MB RAM, 3D karta     800 x 600    odporúčaná konfigurácia

Metal Gear Solid je veľmi dobrá hra. O hlavu prevyšuje svoju konkurenciu na poli 3rd person a 3D akčných hier vôbec. Perfektný príbeh, výborná (znovu)hrateľnosť a originálne myšlienky sú iba niektoré devízy tohto výnimočného titulu. Tak čo chcete ešte počuť? Snáď len že 80% je málo a na 90% to kvôli krátkosti tiež nie je. Takže vy, ktorí máte radi akčné, ale nie plytké (interaktívne) filmy a každú novú hru si vychutnávate a upíjate z nej iba po malých dúškoch, berte a pre ostaných je to 88%.

88   Zábavné a originálne!