Táto hra to nemala ľahké. Akčná bomba od dovtedy neznámeho týmu Shiny, si svojou absolútne úžasnou hrateľnosťou získala všetkých, ktorým nevadili geniálne hry alebo nemožnosť ukladania pozície. Logicky by tak malo nasledovať pokračovanie, ktoré vytrieska ďalšie peniaze z mdklačných hráčov. Ale ako správny kreatívny tým nechceli v Shiny o novom dieli ani počuť. Celá historia MDK2 sa ale ešte viac zamotáva v momente, keď sa z Shiny oddeluje skupinka ľudí, ktorá mala na svedomí práve MDK, zakladá Planet Moon Studios a rozbieha práce na Giants (mimochodom, vedúci titul v mojom rebríčku najočakávanejších hier). Interplay si zasa ako správny distribútor a po peniazoch prahnúca firma svoje nádejné alebo aspoň peniaze prinášajúce projekty stráži, a tak MDK2 predhodila pred tvorcov Baldur's Gate, Kanaďanov BioWare. Týmto krokom si síce zaistila firmu, ktorá má za sebou hromadu skúseností s tvorbou úspešných hier (teda troch erpégéčok s jedným datadiskom, o Shattered Steel by sa dalo polemizovať ), ale sú to hry, ktoré patria do trošku inej kategórie ako MDK2. Prvé pravidlo recenzenta znie: "Nesúď hru predčasne.", a keďže MDK2 zavítalo aj k nám do..., ehm, Slovenska, má vlastne celý príbeh šťastný koniec.

Predsudky sú ale riadne ošípané, a preto keď sa ma EDO v XXL Multimedia spýtal, či by som MDK2 nechcel zrecenzovať, tak som sa naňho iba kyslo usmial. Ale pretože neByl jsem mladistvým intelektuálem a asi sa ním ani nikdy nestanem, nebudem vás ďalej zaťažovať zbytočnými hlúpymi hlúposťami (™) a pustím sa do recenzie. Takže HALÓ! TU UŽ ZAČÍNA RECENZIA!

Kde bolo tam bolo, bol raz jeden upratovač na vesmírnej lodi, Kurt Hectic ho myslím volali. V prvom dieli MDK zachránil celý svet od krvilačných mimozemšťanov. Samozrejme mal aj svojich bočnýchkopancov (sidekicks ), hlavne pes Bones, ktorý sa v MDK2 síce volá Max (viď. podnadpis) - dvojnoho-štvrruký robopes, výtvor trochu nenormálneho profesora Fluka Hawkinsa, mu vždy ochotne pomohol a zhodil pumy (nie tie zvieratá) na nič netušiacich zelených chudáčikov. Ale ani potom si zaslúžený odpočinok neužije. Siedmy minecrawler, pohyblivá ťažobná stanica zelených mužíčkov a ženušiek, je ešte stále na Zemi, a tak sa Kurt ešte raz vrhá z paluby vesmírnej lode Jim Dandy, aby mohli ľudia opäť kľudne spať. Takto sa to ani nezdá, ale príbeh je riadne šľahnutý, vlastne ako aj celá hra. Isté pochybnosti budete mať hneď pri intre, vytvorenom v štýle komixov zo sedemdesiatych rokov. Ďalšiu ranu dostanete potom, ako sa dozviete, že cisár mimozemšťanov, ktorý sa chystá ovládnuť Zem, má meno Zizzy Balooba, a to radšej zabudnem na Schwang Schwinga, ružového frajera s červenými okuliarmi, ktorému Socha slobody neuvidí cez rameno. Určite vás však uzemní intro do druhého levelu. V ktorej inej hre sa hrdinovia boja? Dr. Hawkins nechá za seba nastaviť najprv krk Kurta a potom aj svojho "little puppy wuppy dingy doggie", lebo sa mu do súbojov s mimozemšťanmi veľmi nechce. To ale ešte stále nič nie je. (Uznávam, že taká hra existuje - A Monkey Island nie je vôbec jediný). A tak sa vás pýtam ešte raz - v ktorej inej hre tancujú mimozemšťania "makarenu"? Alebo zomierajú po zásahu topinkou vystrelenou z toastera? V ktorej inej (akčnej) hre budete tancovať vy?

Moje obavy boli teda zbytočné, MDK2 je najúchylnejšia hra na svete (okrem Vangers, ale to je silná káva aj pre mňa , BioWare zvládli svoju úlohu na jedničku. Ale stále je to akčná hra, aj keď je v duchu najnovšej módy doplnená niekoľkými tuhými, naozaj veľmi tuhými, logickými mozgospalovačmi. V MDK2 sa budete po leveloch potĺkať okrem tradičného Kurta Hectica aj s Maxom a Dr. Hawkinsom. Hra má 10 levelov, tri pre každého hrdinu plus jeden - záverečný, v ktorom zabijete cisára. Hranie v koži rôznych postáv si vyžaduje rozdielnu taktiku. Starý známy Kurt zostal starým známym Kurtom, žiadne radiakálne zmeny oproti prvému dielu tak v jeho leveloch nenastali. Max je ale iná káva. Po zuby ozbrojené, jetapckom vybavené zviera zničí každého nepriateľa v priebehu niekoľkých sekúnd. Preto jeho hlavným problémom nie sú mimozemšťania, ale lietanie s už spomínaným jetpackom. V prvom leveli s Maxom (poradové č. 2) je tankovanie jetpacku nenáročná kratochvíľa. V leveli číslo päť však začnú čerpacie stanice poletovať nad jazierkom s kyselinou. Vôbec obtiažnosť rastie veľmi rýchlo, MDK2 je naozaj tuhé. Nie kvôli problémom so zabíjaním nepriateľov, ale práve kvôli takýmto "odpočinkovým" fázam. Presné strieľanie do modrých gúľ v hre za Kurta patrí k tým ľahším, skákanie cez plošinky a čerpanie paliva sa ešte stále dá zvládnuť, ale hra za Dr. Hawkinsa patrí do úplne inej kategórie. Zo všetkých troch charakterov má najmenej hitpointov a ešte k tomu nedokáže používať zbrane. Mimozemšťanov zabíja topinkovačom, vysavačom ich odfukuje smerom k mäsožravej rastline, pije plutónium, aby sa na chvíľku premenil na supersvalovca a poriadne ich vymlátil. Deaktivuje bomby, alebo používa a kombinuje rôzne predmety, no, a samozrejme tiež zabíja bossov na konci každého levelu.

Rozmanitosť jednotlivých úrovní je obdivuhodná. Niektoré sa odohrávajú na vesmírnych lodiach, iné na planéte mimozemšťanov alebo na minecrawleru. Celý dizajn nevybočuje zo štandardu, ktorý už naznačila jednotka, rôzne priehľadné rúry, kovové konštrukcie, stiesnené komôrky alebo naopak obrovitánske miestnosti končacie kdesi vysoko nad hlavou vašej malej postavičky sú preto samozrejmosťou. Grafika je ale ešte krajšia a textúry ešte farebnejšie. MDK2 ponúka rozlíšenie od 320x240 až do famózneho 1600x1200. Na mojom počítači som hral v 800x600 so zníženou kvalitou textúr a hra išla plynule (!) - minimálne 20 obrázkov za sekundu. (Ale snajper mód sekal .) Toto všetko by stačilo na super hru, ale je tu jedno ale. ALE MDK2 v svojom rukáve skrýva ešte dva tromfy. Zvuky to nie sú, škreky a zvuky odrazených nábojov nájdeme skoro v každej akčnej gamese. Hudba je proste neskutočná. Super rýchle skladby vybičujú hráča k vyšším výkonom a tvoria výbornú kulisu k rachotu vašeho guľometu. Melódiu v menu zaraďujem medzi tie najlepšie, aké som kedy počul. Ďakujem vám, Jesper Kyd, Albert Olson a Ray Watts! (tvorcovia hudby) Druhý tromf a posledná vec, kvôli ktorej stojí MDK2 za vaše peniaze, sú minihry. V niektorých leveloch (alebo medzi nimi) sa vyskytujú akési hry v hre. V Murder Death Kill jedna to bol nálet na minecrawler, v ktorom ste sa museli vyhnúť raketám a lejzrovým strelám a bezpečne pristáť na povrchu tohoto vozidla. V MDK2 je síce hneď prvá minihra práve tento let, ale tým podobnosť s akoukoľvek hrou končí. Hra v tele rybičky, alebo pilotovanie rakety v akomsi rimejku Xenona 2: Megablast (s veľmi prižmúrenými očami ) sú iba zlomkom všetkých, s ktorými sa počas hrania tejto hry stretnete. (Nechcem vás pripraviť o prekvapenie. Vážne sú super.)

Hardwarové nároky
Konfigurácia	Rozlíšenie	Poznámka
Pentium 200 MMX, 32 MB RAM, VOODOO2 12 MB	800 x 600	plynulo (sniper mód trhal)
PII350, 96 MB RAM, 3D karta (!), 200 MB HDD	1600 x 1200	doporučená konfigurácia

MDK2 je vynikajúca hra (tzn. je lepšia ako Diablo II ), akčná vecička s dravou hudbou a pár skvelými nápadmi si vašu pozornosť určite udrží. A keď vás nebude baviť, môžete mi poslať mejl s vašou adresou. Ja vám do tridsiatich dní vrátim peniaze. (Len žiadne fixlovanie .)

90

Vykryštalizovaná zábava.