Kde bolo tam bolo, bola raz jedna veľká firma. Vládol jej jeden prezident, ktorý nebol ani náhodou spravodlivý, čestný alebo múdry. Ako by aj mohol byť, keď to bol Glukkon. Nanešťastie to nebol celkom obyčajný Glukkon, mal totiž aspoň zbytky mozgu, a preto sa vypracoval na manažéra a potom aj na krutého prezidenta. Glukkoni a Sligovia, rasa barbarov s puškami, ale neboli jediní v šírošírom vesmíre. Polovica zamestnancov v továrni síce bola sligského pôvodu, ale Sligovia nemali fyzické dispozície na manuálnu prácu, preto iba strážili tú druhú polovicu tvorenú zo zotročených zelených Mudokonov.

Mudokoni neboli bojovníci, celý svoj život žili v mieri a zasvätili ho meditácii. Hlúpeho Janka by mal v našej rozprávke zastupovať asi Abe. Modrozelená obluda so zašitými ústami tvorila stotinu mudokonských "zamestnancov" továrne. Jedného pekného dňa, keď Ejb utieral dlážku vo vyšších poschodiach, začul čudné hlasy. Pootvoril dvere a priplietol sa na zasadanie správnej (od slova spravovať...) rady:

"Pán prezident, dochádzajú nám zásoby mäsa na naše burgre! Takto sa naša sieť rýchloobčerstvovacích obchodov roztrhne ako mudokonské črevá..."
"To je ono! Čo keby sme recyklovali Mudokonov?!"

Ejba omývalo. Posledné slová mu zvonili v ušiach. Rozhodol sa v tom okamžiku - musí svojich súkmeňovcov zachrániť.

"Do pekla aj s tými dverami!"

A už sa za ním rútili stráže...

Začína to celkom nevinne. Útek z Rupture Farms a zoznamovanie sa s prostredím a Sligmi. Potom prichádza domovský svet Ejba (už to budem písať iba takto) a potom finálna skúška vo svete Paramonia. Tu sa ukáže vaša trpezlivosť, váš um a váš postreh. Ak sa vám ju podarí prejsť (2 dni čistého herného času), prichádza, pre vás už detsky ľahká, Scrabania a po nej návrat na Rapture Farms po zostávajúcich kamarátov.

Tak úvod by sme mali za sebou a môžeme sa smelo pustiť do opisu hry. Prvá vec, o ktorej by som chcel písať, je obtiažnosť. V hre máte za úlohu zachrániť 99 Mudokonov, pričom aby ste hru dokončili ich musíte mať aspoň 50. Väčšina z nich je na celkom viditeľných miestach a tí ostatní sú na rôznych "Secret Places". Už na prvej obrazovke je jedno takéto schované. Ja som ich objavil asi polovicu, ale Mudokonov som zachránil iba 34. To zabíjanie sa mi veľmi škaredo oplatilo nápisom (obrázok by mal byť niekde naokolo), že mám hrať odznova. To nemyslia vážne, pomyslel som si. Mysleli. A tak som si aj ja, Shu, musel ztiahnuť sejv z Internetu, aby som vôbec videl koniec. Pýtate sa prečo som nešiel Ejba ešte raz? Pretože je strašne ťažký! Tak a je to vonku. Aj napriek tomu, že máte nekonečno životov a sejvuje sa automaticky po každých asi piatich obrazovkách, je to práve delirická obtiažnosť Oddworldu, ktorá bola príčinou môjho zobúdzania sa a výkrikov zo sna (preháňam). Nepochopte ma ale zle, Abe ma naozaj bavil, v zábave sa mu snáď môže rovnať iba veľmi podobný Abuse. Ten ale nebol ani na hard obtiažnosti taký hard ako Abe.

Teraz by som podrobnejšie opísal Paramoniu. Je to taký zlom v celej hre. Tu prichádzajú zákysy a problémy, ktoré sa neskôr v hre budú opakovať a tu sa aj naučíte všetky Ejbove vychytávky a pohyby a dokonale sa zžijete s jeho prikrčeným polonahým telom. Ak ju pokoríte, ľahko preplávate nasledujúcimi problémami. No, zas až také ľahké to nebude; zmenší sa totiž frekvencia sejf plejsov a zvýši sa počet činností, ktoré musíte vykonať naraz a bezchybne. Napríklad za dve minúty prejsť asi šesť obrazoviek, zachrániť Mudokona, preskakovať cez míny, dávať pozor, aby vás nerozmačkal lis, deaktivovať nálož na zvukovosvetelný zámok, pričom hučí siréna a bliká červené svetlo a pritom ešte preskakovať a podliezať rôzne prekážky. Poviete si, V pohode! - 'šak aj bolo na dvadsiaty pokus. Ono totiž ani nejde o to prejsť tých 6 obrazoviek - to vám zabere slabú minútku, ale kým prídete na to, ako všetko načasovať a spraviť, aby to klaplo, prídete o nervy a všetky vlasy.

Koniec: Toto nevyzerá ako gratulačky .

Ale aj keď som plešivý a bez nervovej sústavy, rád vám poreferujem o zvyšku hry. Zatiaľ ste sa teda dozvedeli, že je celkom obtiažna, ale veľmi chytlavá, viete, čo je vašim cieľom a aspoň trochu poznáte príčinu vášho konania. Ejba vytvorila skupina idividuí, môžeme ich volať krycím menom Tvorcovia hry, ktorá je nováčikom vo svete počítačových hier. Ale aj napriek tomu sa obyvatelom Oddworldu (nápoveda: prelož a získaš meno tvorcov hry a aj zmysel vety) nedá uprieť absolútna genialita a originalita. Ak Ejba porovnám s hociktorou plošinovkou a aj keď by som jej nadržiaval na Ejbovu odyseu proste nemá. Úrovne na seba nadväzujú a spolu s renderovanými filmíkmi, ktorými si Tvorcovia hry miestami pomáhajú, posúvajú príbeh logicky dopredu. Všetky Ejbove pohnútky a konania sú opodstatnené a len ťažko narazíte na nejaký dejový skrat (na technický ľahšie... ale o tom potom).

Potom, čo sa vymotáte s Rupture Farms, narazíte na prvú bytosť, ktorú nemôžete ovládať chantovaním - Scraba... Ajajaj, ja som zabudol vysvetliť základnú zbraň Mudukonov. Ako som vyššie spomenul, Ejb nemá zbraň v pravom zmysle, ale sústredením sa dokáže preniesť svoju myseľ do iného tela (tu iba Slig, v pokračovaní - Abe's Exodus aj iní), a tak ho ovládať. Tým získa aj jeho zbrane resp. zbraň a schopnosti resp. neschoponosti. Okrem toho môže komunikovať so svojim okolím jednoduchými heslami (Hello!, Follow me!, Wait!, pískanie a prdenie). Dokáže behať, gúlať sa, skákať, liezť po stenách a hádzať predmety - granátom začínajúc, kameňom a mäsom končiac. Ejb je aj celkom zručný džokej, ale z úsporných dôvodov (museli by ho dovliecť zo Zeme) nejazdí na koni, ale na Elumovi - pšstrosoidnom živočíchovi. Takto doskočí ďalej a beží, ako hovoria Európania žijúci ešte stále na ostrovoch, litlbitfastr. S Elumom sa dá tiež celkom fajne podebatiť, ale ako som už nakusol na začiatku tohto odstavca, nie je jediný, s kým si užijete kopec zábavy. Spolu na Oddworlde žije sedem živočíchov so základom nejakej inteligencie (umelá a včelia sa nepočíta). Mudokonov, Sligov, Glukkonov a Eluma poznáte, to sú štyria. No a sedem mínus štyri je.....je...(do pekla kalkulačku)..sú.....TRI. Scrabovia, Slogovia a Paramiti.

Tma: Hú, hú,... dnes som nejaký infatilný...

Scrabovia sa dajú najlepšie opísať ako kríženci žirafy a kraba. Bežia rýchlejšie ako Ejb a keď ho chytia, dvoma ostrými čeľusťami ho uspia (potom začnú vyskakovať a radovať sa). Ak sa ale stretnú dvaja Scrabovia na jednej obrazovke, okamžite sa vykašlú na Ejba a idú "po sebe". Po skončení súboja pripadá víťazovi pocta ďalej prenasledovať Ejba.

Páky v Čudosvete ovládajú z neba padajúce kamene.

Slogovia sú skoropsy (to je spolu). Skoroštvornohý a skoronormálnej farby. Ale aj napriek svojej prasačej farbe a mozgu veľkosti hrášku sú nebezpeční a rýchli. Keď sa Ejb prevtelí do Sliga, môže ich nepriamo ovládať príkazmi ako Trhaj!, Dobrý psíček... atď.

Paramiti sú hnusní a zbabelí skoropavúci. Ak nejakého stretnete, môžete sa s ním pohrať tak, že mu budete hádzať mäso. Jeden paramite = žiaden problém, dvaja paramiti (alebo jeden, ktorý nemá kam utiecť) = veľký problém. Ak sa ocitnete v druhej situácii, nezostáva vá nič iné len bežať a modliť sa za nejaké dvere, previs, či páku.

Prečo páku? Páky v Čudosvete ovládajú z neba padajúce kamene. Svitlo? Puzzly sú teda rôzne, ale skoro vždy majú na riešení nejakého problému podiel rýchle prsty. Najjednoduchšie je prepínanie pák, prehadzovanie výhybiek potrubnej pošty (obdoba teleportu), stredné tieto činnosti kombinujú s odstránením bômb a mín, prípadne preskakovaním priepastí a tie tuhé sa skladajú zo stredneťažkých doplnených o komunikáciu s Mudokonmi a utekanie pred predátormi. Prekážky, ktoré nakládli Tvorcovia hry popod nohy nám, nebohým hráčom, kľuďasa môjho formátu (obsadené - žiadne miesto na blbú poznámku - ja som naozaj kľuďas) niekedy privádzali do stavu absolútneho amoku, že som mal sto chutí roztrieskať nábytok a zbiť nebohých rodičov (sorry mami, sorry oci... skoro sa uzdravte).

Opatrne: Zozadu sa zakradnúť k Sligovi a aktivovať bombu, ktorá ho rozoberie na súčiastky...

Veľmi častý problém je zneškodnenie bomby na zvukovosvetelný zámok. Je to skoro obyčajná mína, ktorá pri sebemenšom dotyku exploduje. Rozdiel oproti tej klasickej, ktorá sa dá zneškodniť kameňom, je, že má na vrchu svetlo, ktoré bliká na červeno a zeleno a vydáva pípavý zvuk. Ejb ju musí vypnúť, presne v tom okamžiku, keď svieti zelená. No dobre, ak je iba jedna, nedá sa ani považovať za prekážku, ale keď sú tri a v pozadí hrá zámerne hlučná hudba, že nepočujete pípanie, a tak neviete, kedy sa zmení farba... hmm, to je už iná vec.

Počas hry sa stretnete aj s množstvom užitočných vecí. Pekne nakreslené vaky na mäso, na kamene alebo Bomb Machine na granáty. V tmavších prostrediach stretnete bludičky a inde vám budú nápomocné a vždy ochotné poradiť kamenné portály s odtlačkom mudokonskej paprčky. Tie vám napríklad v Rupture Farms nenápadne poradia koľko, že je Mudokonov v tejto sekcii. Takisto priateľskí Mudokoni, ktorí vás naučia ničiť míny alebo vám pomôžu nejak inak, ak po nich zopakujete melódiu alebo im poviete heslo.

A celkom som zabudol na včely (Elumovi chutí med, a tak keď ho uvidí Ejb neejb (Shuova škola nadávok: v slove pred zátvorkou vymeňte druhé písmeno s tretím), rozbehne sa k nemu, začne ho lízať a už sa odtiaľ nepohne... jedine že by prišli včielky) a mechanické hračky ako Ejbseekingsondy a rôzne senzory. Nechutný je aj prístroj, ktorý Ejbovi zamedzí v chantovaní elektrickými šokmi.

Krása: Jeden z tých prekrásnych backgroundov. Kamenné sochy Scraba a Paramita.

Nakoniec som si nechal technické spracovanie. Ku kritike budem samozrejme pristupovať s ohľadom na dobu, v ktorej Ejb vznikol. Ale aj tak - nič lepšie som dovtedy nevidel. Abuse sa môže ísť so svojim pochmúrnym prostredím zahrabať, a to isté platí aj o Hunter Hunted. Ejb má omnoho lepšie a aj keď bol vytvorený v trošku komickejšom duchu, počas celej hry visí nad Ejbovou zelenou makovicou neopísatelne tiaživá a pochmúrna atmosféra. Graficky je Oddworld bezchybný a vôbec nevadí jeho nižšie rozlíšenie alebo rozmazaná postava. Animácie sú perfektné a od doby, keď som po prvýkrát uvidel Princa (vy viete odkiaľ -pomôcka: vyrábajú tam sqelé koberce) ma nič tak neuchvátilo. Naozaj a teraz nemám na mysli iba animáciu Ejba, ale aj ostatných postáv a predmetov. Čo Heart of Darkness? Ha, ha. Toho Ejb poráža aj v prekrásnych pozadiach (Ejb je bez background scrollingu ), keď už dĺžku hry a animácie neberieme do úvahy.

Zvuky si zaslúžia samostatný odstavec. O reči som už písal, a tak zostávajú rôzne zvuky prostredia, vzdychy a výkriky radosti alebo smiech. Toto všetko je zvládnuté na jednotku a tak niet nič, čo by som kritizoval, snáď sa iba slovkom zmienim o hudbe, ktorá hrá podobne ako v treťom Tomb Raiderovi, iba na niektorých miestach a dokáže človeka povzbudiť, ale aj vytočiť (viď bomby na zvukovosvetelný zámok).

Jednou vetou - Oddworld: Abe's Odysee je perfektná, zábavná a dlhá hra, ktorá sa pýši, aj na dnešnú dobu, skvelým technickým spracovaním. Toto všetko predurčuje Ejba stať sa prevratom vo svojom žánri a keďže žijeme v y2k, vieme, že sa prevratom aj stal, aj keď sa na neho v poslednom čase trošku pozabudlo - to sa ale s príchodom Munch's Odysee zmení.

Hardwarové nároky
Konfigurácia	Rozlíšenie	Poznámka
Pentium 120, 16 MB RAM	640 x 480	minimum na spustenie
Pentium 200 MMX, 32 MB RAM	640 x 480	plynulo

PS: Nakoniec mi svedomie nedalo a hrám Ejba ešte raz a poriadne - príprava na Munch's Odysee, ktorú asi, podobne ako vy všetci, čo toto čítate, na svojom počítači ani nespustím...